Taliansko

Kultúrne osobitosti zo skúseností Erasmákov:

Poobednajšia siesta je niečo čo fakt vyhodí z rytmu, najmä ak je človek zvyknutý na určitý denný režim. Klasika, ľudia sú otvorenejší, ale keďže je to sever Talianska netreba čakať to čo sme videli vo filmoch.

Priateľskejšia , otvorenejšia komunikácia, diametrálne iný prístup k životu ako u nás

Taliani sú celkovo uvoľnenejší, otvorenejší, priateľskejší, a výrazne sa menej stresujú, ak sa vôbec stresujú. Nikam sa neponáhlajú a sú odborníci vo vychutnávaní života. Celá krajina je veľmi rozmanitá, či už sa to týka pamiatok alebo lokálnej kuchyne a plná historických zákutí.

Počas pobytu Erasmus v Taliansku som absolvovala veľa stáźi v nemocniciach, bola som veľmi milo prekvapená prístupom lekárov k študentom. Mala som pocit , že sa k nám správajú lepšie, venovali nám pozornosť, rozprávali sa s nami a diskutovali, po vizite bolo bežné, že primárka išla so študentami na kávu, čo len utvrdzovalo priateľské vzťahy medzi študentmi a lekármi. To, že sú taliani veľmi priateľskí a ochotní je známe a počas pobytu Erasmus sa mi to potvrdilo. Počas celého obdobia v Taliansku som sa nikdy nestretla s neochotov.

Juh Talianska je viac-menej také to pravé Taliansko, ako si ho môžeme predstaviť z filmov. Sú veľmi otvorení a priateľskí, málokedy sa využíva formálny spôsob komunikácie, tým pádom je atmosféra omnoho uvoľnenejšia. Pri práci sa môže stať, že vybavenie potrebných vecí môže trvať dlhšie, pretože taliani si pri všetkom dávajú načas. V podstate všetko sa točí okolo jedla a dobrej kávy a takmer každý “small talk” sa týka práve tejto témy. Vo voľnom čase Taliani trávia veľmi veľa času v spoločnosti. Ak je dobré počasie, čo na juhu je časo, tak voľný čas sa trávy väčšiou pri mori, aj keď to nemusí znamenať kúpanie. Čo sa týka kuchyne, tak tá je veľmi jednoduchá, chutná a vždy s čerstvými potravinami. Angličtina je veľkou raritou a určite by bolo dobré vedieť aspoň základy jazyka.

V Taliansku sa pracuje aj chodi do skoly aj v soboty, vsetci tam preferuju dlhu poobednu siestu cize bezna pracovna doba (obchody,lekarne atd) cca od 8:30 do 12:30 a potom od 16:30 do 20:30 . V tomto medzicase boli otvorene len nakupne centra, cize ziadna restika, ziadna lekaren,ziadny obchod, no proste nic moc nepovybavujete v tomto case. V nasej koznej amb. sa zacinalo pracovat 4 dni v tyzdni od rana (9:00) a 2 dni v tyzdni od obeda (14:00).

Do ambulancie casto chodili s pacientom cela rodina, alebo kamarat/kamaratka a bolo to uplne normalne.

Na juhu Talianska sa skoro vobec nejedavali polievky, niektore restauracie sa otvarali az vecer o pol8 a boli otvorene aj do 2 rana, vzdy bolo treba dopredu rezervovat, nikdy sa neoplatilo ist len tak na skusku, pretoze bola velka sanca, ze bude vsetko plne. Velmi typicke boli caste rodinne alebo priatelske vecere pravidelne v sobotu, ludia tam neveceraju skor ako o 20:30 kedze velka vacsina este v tomto case este len koncila v praci. Ked sme isli partia spolu na veceru, skor ako o 22:00 som sa k jedlu nedostala, cize bolo velmi typicke v Talianaku vidiet preplene restauracie neskoro vecer. Co sa tyka kavy tak tam sa pije kava v mnozstve cca polovicka poldecoveho poharika,a tiez bolo bezne ze tzv ""cafe al banco"" cize kava na bare je lacnejsia ako ked si chcete aj s tou kavickou aj posediet.

Mimo pracovného života sa mi potvrdilo že Taliani sú priateľský a temperamentnejší ako obyvatelia severnejších častí európy. V práci sú ľudia v Taliansku profesionálny no stále veľmi priateľský.

V škole bolo viac žiakov so zahraničia a viac integrovaných žiakov. Komunikácia s niektorými žiakmi bola komplikovaná, keďže nepoznali dorozumievací jazyk. Práca učiteľov bola podľa môjho názoru v tomto smere komplikovanejšia ako u nás. Všimla som si drobné rozdiely v organizácii dňa a práce, napr. iný počet hodín, inakšie predmety, pohyblivý pracovný čas pre učiteľov. V mnohých veciach sa mi zdala kultúra podobná slovenskej, postrehla som viac podobných znakov ako rozdielov. Ľudia v Taliansku sú podľa môjho názoru viac otvorenejší a ochotní pomôcť ako u nás.

Zamestnanci su oveľa kľudnejší nežijú tak v rychlom prostredí ako je to vo firmách na Slovensku, je tu celkovo benevolentnejší prístup. Podobne je to aj mimo pracovného života ľudia si tu viacej užívajú čas a nestresujú sa že niečo nestihnú.

Co sa pracovnej moralky tyka, je tak tretinova oproti slovenskej, zamestnanci ani stazisti nemaju problem ist cez pracovnu dobu na polhodinovu kavu a nikto to neriesi. A dalo by sa povedat, ze takito pristup tu maju vsetci ku vsetkemu.

Najviac ma udivoval (a asi aj vždy bude) ich pokoj a trpezlivosť. Tí ľudia mali vždy na všetko čas, dokonca vo všetky pracovné dni mali vyhradené dve hodiny na obed s rodinou.

Pracovné rozdiely: Taliani si radi urobia prestávky na kávičku a rozhovor, platilo to tak aj tu, ale nie u všetkých. V kancelárii medzinárodných vzťahov bolo naozaj vždy veľa práce a málokedy som sa zastavila. Rozdiely mimo pracovného života: Taliani sú nedochvíľni, na všetko majú čas, nestresujú sa. Poobede medzi 14 a 18/19 je takmer všetko zatvorené a je nemožné sa napríklad najesť. Na Sardínii a konkrétne v meste Sassari nie je samozrejmosťou mať v budove centrálne kúrenie, v prenajatom byte som mala klimatizáciu, ktorou sa kúrilo aj v zime, čo však nebolo dostačujúce. Elektrina nebola zahrnutá v nájme, platila sa zvlášť. Koberce či vysávače tiež nie sú veľmi zaužívané, ale čo ma prekvapilo, bolo, že teplá voda tiekla iba v kúpeľni a v kuchyni nie. Na ostatné som bola viac-menej pripravená, lebo som vedela, do čoho idem. :)

Mladí ľudia sú tu vnímaní ako príliš mladí (v štýle 30 is the new 20), a teda je náročnejšie sa uplatniť a získať si rešpekt. Toto je moja skúsenosť, keď som študovala v Bratislave nemala som problém si nájsť part-time job a cítiť sa uplatnená, tu mi to príde náročnejšie. Nie však nemožné. Och, a samozrejme existujú predsudky voči cudzincom z "Východnej Európy".

Počas štúdia som pracovala 6 rokov v nadnárodnej korporácii a moja stáž bola v menšom podniku, tak je to tažšie porovnať. No hlavným rozdielom najmä na juhu Talianska, kde som, bolo to, že ľudia sú tu vo všeobecnosti veľmi milí, priateľskí, všetko berú s nahdľadom, no často veci trvajú dlhšie, práve pre to, že tu majú na všetko veľa času. V práci, aj mimo nej ma ľudia často zastavovali a zaujímali odkiaľ som, ako sa mám, či ako sa mi páči Taliansko, čo mi oproti Slovensku prišlo nezvyčajné, pretože ľudia niesú takí bezprostrední, ako v Taliansku.

V práci to bol určite silný dôraz na dobré vzťahy na pracovisku a dôležité spoločenské caffe breaks. Mimo pracovného života bol zásadný rozdiel vnímania jedla , spoločného stravovania a socializácie.

Taliani su uplne ini ako slovaci. Rozdiel je hlavne v tom ze maju naozaj na vsetko cas aj v pracovnom zivote, ako aj v sukromnom. Ale ked nieco robia, robia to s laskou, ale niekedy nepremyslaju privelmi logicky nad niektorymi vecami, a jedlo je vzdy najdolezitejsie.

Mimoriadna pohostinnosť, či už v práci, alebo mimo nej.  Ľudia sa vo všeobecnosti viac usmievajú, menej sa ponáhľajú a doprajú si dobré jedlo.

"Taliani sú vo všeobecnosti veľmi milí, ochotní a nápomocní ľudia. Patrí to k ich náture, preto je vhodné sa na ulici na seba usmiať a pozdraviť si, hoci sa vôbec s daným človekom nepoznáte. Samozrejme, rovnako to platí aj v obchode, reštaurácii alebo v kaviarni. Mnohokrát som si vďaka pozdravu a úsmevu vyslúžila ku káve aj koláčik grátis. :)

Kultúrny rozdiel som najviac pocítila počas pracovných dní. Je známe, že si Taliani poobede radi oddýchnu a trávia svoj čas s rodinou doma alebo na pláži. Obedná prestávka tak trvá tri hodiny, kedy sú všetky obchody a služby (okrem supermarketov) zatvorené. Neskôr sa pracuje dlho do noci, čo je veľmi vyčerpávajúce, hlavne ak ste zvyknutý na iný režim. Príjemne ma prekvapil ich spôsob separovania odpadu. Takmer na každom obale výrobku môžete nájsť etiketu, kam sa jednotlivé kusy výrobku dávajú. Separovanie je tak jednoduchšie, pretože viete, kde čo patrí.

Do Talianska som vycestovala s nulovou znalosťou taliančiny, a teda musím povedať, že to nebolo vždy jednoduché. V mestách, kde nie sú veľmi bežní zahraniční turisti sa s angličtinou ďaleko nedostanete, ale to neznamená, že sa nedohovoríte rukami-nohami. Je však fajn vedieť aspoň základné frázy, Taliani si potrpia na znalosti ich jazyka a sú nadšení, ak sa s nimi viete ako turisti porozprávať v ich rodnom jazyku.

Vo voľnom čase môžete navštíviť pláž vzdialenú asi polhodinku vlakom, zájsť si na túru do okolitých hôr, prejsť sa krásnymi talianskymi uličkami, prípadne si sadnúť na námestie a vychutnať si kávu alebo Aperol Spritz.