Belgicko

Kultúrne osobitosti zo skúseností Erasmákov:

U Belgičanov je bežné sa zdraviť bozkami na líce (aj mladí ľudia - dievčatá, chalani). Väčšia spolupatričnosť s cudzincami, domáci vždy srdeční, priateľská komunikatívnosť bežných ľudí, masívnejšia socializácia a kultúrny život

Stretol som super ludi z celej europskej unie (spanielsko, taliansko, slovinsko, nemecko) ako aj mimo nej (USA, turecko), komunikacia bola primarne v anglickom jazyku. Casto sme cas travili sportovymi aktivitami, ale aj pri pive v bare alebo v neskorsom stadiu spolocnym ucenim. Casto sme si robili spolocne vecery, kde sme spolu jedavali a ochutnavali chute cudzich narodov, bola to super skusenost.

Všetci vedeli po anglicky (aj staršie generácie), v krajine nie je až tak veľký vyber na aktivity v prírode - nemajú kúpaliská, hory a podobne. Domáci sú milí a snažia sa integrovať zahraničných študentov, ale pokiaľ je medzi nimi len jeden cudzinec veľakrát rozprávajú materinskou rečou a zabudnú na tých čo im nerozumejú. Vyššia úroveň, multikulturálna krajina. Komunikácia bola ľahšia s ľuďmi pochádzajúcimi z iných krajín.

Kultúrne rozdiely medzi Bruselom a Bratislavou sú veľké. Pozitívne aj menej. Brusel je mesto, kde sa mieša veľmi veľa kultúr z Európy aj mimo, takže je to naozaj jedno z najpestrejších miest aké som kedy navštívila a určite najpestrejšie v akom som na čas žila. Znamená to, že si môžete vyberať medzi všetkými druhmi reštaurácii, obchodov, kultúrnych akcii atď. S angličtinou tu nikto nemá problém, nechýba ani ochota rozprávať anglicky. Veľmi záleží v ktorých častiach Bruselu sa pohybujete, no všade je veľmi veľa trhov s najrôznorodejšími surovinami, množstvo múzeí a galérii, no najmä koncertov. Hudobne, divadelne a tanečne je Brusel jedno z najlepších miest. Samozrejme veľmý mix kultúr vždy prináša tiež riziká, no i tak je príjemné zažiť krajinu, kde sa rozdiely medzi ľuďmi neberú tak vážne.

Belgičania sú trochu chladní ludia a to som cítila aj v práci. Na začiatku boli velmi odmeraní a napriek tomu, že sú zvyknutí na stážistov, trvalo dlhšiu dobu, kým som zapadla do kolektívu. Po čase sa však osmelili a všetci boli velmi priateľskí. Keď som si  niečím nebola istá, radi mi poradili a pomohli. Taktiež velmi dbajú na pravidlá a striktne sa nimi riadia.

Čo sa týka pracovného prostredia, asi žiadne, ale na Slovensku som nikdy nepracovala na akademickej pôde. Obedové prestávky sú úplne iné ako u nás, tu v podstate neexistujú, profesori môžu využívať kuchynku, alebo ísť na obed mimo svojich prednášok, ale zvykom je jesť bagetu alebo šalát, nikdy nie teplé jedlo na obed. Mentalita je podobná ako slovenská, najväčšie kultúrne rozdiely pre mňa sú stravovanie, študentský život (študenti nepracujú a živia ich rodičia) a to, že tu veci fungujú, cesty sa bleskovo opravujú a všetko sa recykluje.

Stážovala som v Bruseli, čo je veľmi multikultúrne mesto samo o sebe, čiže určité kultúrne rozdiely som určite postrehla. Či v hoteli, či mimo práce, najväčší rozdiel je hlavne v rozmanitostí národností. V pracovnom prostredí to však nebol žiaden problém, ľudia sa rešpektujú navzájom a tieto rozdiely vôbec nevnímajú. Mimo pracovného života to už bolo horšie, keďže v Bruseli sa nachádza veľa ľudí bez domova či utečencov, a mesto už nevie ako tento problém riešiť.

V organizacii pracuje viac ako 29 narodnosti, a vsetko sa nesie v duchu kolegiality a timovej prace. Rovnako mimo prace som sa zdrziavala v spolocnosti ludi z medzinarodneho prostredia, viac ako z Belgicka.

Obeduje sa v práci spolu a sú to väčšinou sendviče, čo v princípe nevadí, ale myslím, že na Slovensku sme zväčša zvyknutí na teplú stravu aj cez obed. Ja som to vyriešil tým, že som si jedlo varil dopredu na niekoľko dní a nosil si ho do práce. To značne aj šetrilo peňaženku keďže priemerne stojí obedové menu v Belgicku 12 eur. V princípe sme v Európe takže nejaké nezvyčajné kultúrne rozdiely neexistujú.

Možno výrazným prvkom bol spôsob nahliadania na architektúru to ako štúdio pracuje predsalen ste v inom kontexte a Belgická architektúra patrí medzi špičku súčastnosti.

Popravde som toho už čosi pocestovala, ale Belgičania mi neprišli o moc viac rozdielní ako Slováci. Možno len v tom, že si potrpia viac na formalitu, slušnosť a na etiketu. Čo sa týka práce, snažia sa aj v stresujúcom pracovnom prostredí zachovať priateľskú atmosféru a potrpia si na "work life balance". Väčšina matiek ktoré som tam stretla chodili do práce len 4 dni v týždni.

Páčili sa mi oslavy na konci každého mesiaca pre zamestnancov, ktorí slávili narodeniny alebo odchádzali z firmy. Takisto krátka pracovná doba v piatok bola veľmi fajn. Nakoľko je Brusel medzinárodné mesto plné ľudí z celého sveta tak tých kultúrnych rozdielov je tu ozaj veľa, závisí na ktoré národnosti človek natrafí. Ja osobne som trávila najviac času s Talianmi, takže som sa cítila tak trochu ako v Taliansku.

Kvalita prace aj zivota je urcite kvalitnejsia, serioznejsia.

Brusel je plny internacionalnych ludi, kultura sa v ambulancii miesala kazdy den, bolo to velmi zaujimave

Veľa kultúrnych rozdielov som nepostrehla, skôr som bola prekvapená ako veľmi sa to podobá Slovensku. Mimo pracovného života ma milo prekvapilo akí sú Belgičania ústretoví a otvorení ľudia, vítajúci nové kultúry.

Počas práce som sa stretla s celou škálou kultúrnych rozdielov nakoľko som sa zúčastňovala a komunikovala so zástupcami krajín celej EÚ ako aj pridružených krajín. V rámci kultúrnych rozdielov bolo možné pozorovať rozdielnu komunikáciu, ale aj iné aspekty ako napríklad dni voľna, rozdielne časové plánovanie, resp. podiel žien na pracovisku.

Otvorenosť v rozmyšlaní, ľudia nesudia ako vyzeráš, veľa ľudí hovorí po anglicky, Multikulturalita, vyššie nebezpečenstvo v odľahlých oblastiach, obchody v nedeľu zavreté (supermarkety), cítila som sa izolovane od domácich.

U Belgičanov je bežné sa zdraviť bozkami na líce (aj mladí ľudia - dievčatá, chalani)

Väčšia spolupatričnosť s cudzincami, domáci sú vždy srdečný, priateľský a komunikatívny k ostatným ľuďom. Je ľahké sa tam socializovať. Bohatá kultúra.

Stretol som super ľudí z celej Európskej únie (Španielsko, Taliansko, Slovinsko, Nemecko) ako aj mimo nej (USA, Turecko). Komunikácia bola primarne v anglickom jazyku. Voľný čas sme často travili športovými aktivitami, ale aj pri pive v bare alebo v neskoršom štádiu spoločným učením. Pri spoločných večeriach sme ochutnávali chute zahraničných národov, bola to super skúsenosť.

Všetci vedeli po anglicky (aj staršie generácie), v krajine nie je až tak veľký vyber na aktivity v prírode - nemajú kúpaliská, hory a podobne. Domáci sú milí a snažia sa integrovať zahraničných študentov, ale pokiaľ je medzi nimi len jeden cudzinec veľakrát rozprávajú materinskou rečou a zabudnú na tých čo im nerozumejú.

"Belgicko ako celok určite patrí medzi najliberálnejšie krajiny Európy, eutanáziu legalizovalo v roku 2002, homosexuálne manželstvá v roku 2003. Belgicko má tri oficiálne jazyky - Sever (Flámsko) hovorí holandsky, juh (Valónsko ) hovorí francúzsky a malá časť na východe hovorí nemecky (iba 0,6 % z celkového počtu obyvateľov). Belgicko je jednou z mála krajín, v ktorej je povinné vzdelanie až do 18 rokov. Zaujímavosťou je, že Belgicko má najnižšie platové rozdiely medzi mužmi a ženami v EÚ. Belgičania sú obrovskí milovníci piva, vyrábajú viac ako 800 druhov tohto chutného žltého nápoja a Belgicko produkuje 220 000 ton čokolády ročne, čo je 22 kg čokolády ročne na jedného obyvateľa."

neskoršie začatie pracovného dňa, v nedeľu zavretá väčšina obchodov, veľká kultúrna rozmanitosť, pozorní vodiči